Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny poskytuje zdravotnú starostlivosť už takmer 60 rokov. Počty pacientov patria medzi najvyššie na Slovensku. ,,Denne sme konfrontovaní s faktom, že nie sme nesmrteľní.“
Keď sa povie „ARO“, pre väčšinu z nás to znamená boj o život, situácie na hranici života a smrti. Špecialisti, ktorí sa jednému z najťažších odborov medicíny venujú roky vedia, že v zlomku sekundy sa zdanlivo stabilizovaný stav môže zmeniť. Zachrániť život môže byť nemožné alebo naopak, aj beznádejné situácie, majú šťastný koniec. Čo všetko sa za písmenami OAIM skrýva?
Prešovské OAIM ( Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny predtým Anestéziologicko resuscitačné oddelenie – ARO) má niekoľko organizačných zložiek (anestéziologický úsek, intenzívna medicína, anestéziologická ambulancia, ambulancia pre liečbu bolesti).
Anestéziologický úsek zabezpečuje podávanie anestézie počas operačných a invazívnych výkonov. Anestéziologická činnosť predstavuje približne tri štvrtiny činnosti oddelenia.
Za rok 2024 anestéziologické tímy (lekár + sestra) zrealizovali takmer 13 800 anestézií, číslo je vysoké aj z pohľadu ostatných slovenských pracovísk. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na tomto úseku predstavuje ,,uspávanie“ počas operačných, intervenčných a invazívnych výkonov. Cieľom je zabrániť bolesti, strachu, stresu, a nepohode z operácie. Anestézia je milosrdný umelý spánok, ktorý pacienta oslobodzuje od prežívania diania na operačnej sále.
Druhým úsekom je oddelenie intenzívnej medicíny – posteľová časť OAIM. Tím lekárov, sestier, praktických sestier, sanitárov zabezpečuje starostlivosť o kriticky chorého pacienta. Kriticky chorý je pacient, ktorému zlyháva minimálne jeden životne dôležitý orgán. Napríklad dýchanie, obeh, vedomie, pečeň, obličky. Vlani napočítalo oddelenie 360 hospitalizácií za rok ( počas COVID pandémie to bolo okolo 580 pacientov za rok). Úsek intenzívnej medicíny zabezpečuje aj dohľad nad poskytovaním umelej pľúcnej ventilácie u pacientov na jednotkách intenzívnej medicíny ostatných medicínskych odborov prešovskej nemocnice.
Vlani sa to týkalo cca 80 pacientov. Predtým všetci títo pacienti boli hospitalizovaní na OAIM, teraz ich dokážu úspešne napájať na UPV a dočasne premostiť pľúcnu nedostatočnosť na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Hlavne JIS Oddelenia vnútorného lekárstva je významne úspešná. Kardiológovia dokážu ovplyvniť umelou ventiláciou zlyhávajúce srdce a na neurologickej JIS majú dlhodobo ventilovaných pacientov s degeneratívnymi neurologickými ochoreniami.
Ambulancia bolesti v minulom roku riešila takmer 1600 pacientov, pričom lekár a sestra pracovali len 2 dni v týždni. Takmer 10 900 pacientov bolo ošetrených na anestéziologickej ambulancii, ktorá sa venuje hlavne predoperačnému vyšetreniu pacientov a manažmentu predoperačnej prípravy. Z tejto ambulancie sa poskytuje aj konziliárna činnosť pri lôžku pacienta iných odborov. U časti pacientov ide o predoperačnú prípravu, veľkú časť predstavujú pacienti, ktorí vyžadujú zavedenie centrálnych žilových katétrov alebo iných invazívnych výkonov. Veľkú skupinu predstavujú pacienti so zastavením obehu vyžadujúci kardiopulmonálnu resuscitáciu alebo konziliárnu činnosť zameranú na intenzívnu medicínu.
Pacienti na OAIM
Za posledné roky sa spektrum pacientov na OAIM zmenilo. Lapidárne povedané „ pacienti zostarli.“ Vyššie vekové skupiny nad 60 rokov sú na intenzívnom lôžku v najvyššom zastúpení. Výnimkou nie sú osemdesiatnici a deväťdesiatnici, ktorí sa dožili vysokého veku a vyžadujú podporu orgánov po operácii. Ľudia dlhšie žijú, ale nie je to vždy život v zdraví. Predlžovanie života pacientov s ochorením srdca, cukrovkou, s ochorením ciev, obličiek aj iných orgánov vedie neraz k život ohrozujúcim komplikáciám, ktoré sú spojené s potrebou náhrady životných funkcií.
Významnú skupinu pacientov OAIM tvoria pacienti so sepsou. Posledné roky to nebol len COVID, ale baktérie a vírusy bojujú svoju zákernú bitku s ľudským organizmom. Pacientov so sepsou a multiorgánovým zlyhaním pribúda, ich liečba je náročná. Časté sú to zápaly pľúc rôzneho pôvodu, momentálne pacientov trápi chrípka, brušné katastrofy spojené s infekciou, meningitídy, infekcie mäkkých tkanív.
Aj keď bezpečnostné prvky v doprave a reálnom živote pribúdajú, svoje miesto medzi pacientmi si stále držia pacienti s polytraumou, úrazmi mozgu, pacienti v kóme z rôznych príčin.
Pokrok v medicíne zasiahol anestéziológiu a intenzívnu medicínu
Dnes je možné zachrániť životy pacientov s diagnózami, ktoré ešte pred 30. – 40. rokmi znamenali istú smrť. Štandardizácia postupov resuscitácie a osveta v poskytovaní KPR vedie k záchrane životov pacientov mimo nemocnice po zastavení obehu. Intervenčné metódy v kardiológii, ktoré vykonáva zohratý tím prešovského Kardiocentra, nadväzujú na resuscitáciu. Významne z toho profitujú pacienti s infarktom. Najťažšie prípady akútneho koronárneho syndrómu so zlyhaním orgánov a komplikáciami sú hospitalizované na OAIM. Umelá pľúcna ventilácia pred 30 rokmi prešla technickou evolúciou. Moderné režimy zabezpečujú dýchanie nielen chorým pľúcam, ale aj tam, kde transport kyslíka je nedostatočný z iných dôvodov. Šok, sepsa, neurologické postihnutie, rozsiahle a združené úrazy, stavy po rozsiahlych operačných výkonoch si vyžadujú UPV v bezprostrednom pooperačnom období a významne zlepšujú prežívanie ťažko chorých pacientov. Počas COVID pandémie umelá pľúcna ventilácia pomohla mnohým prežiť a preklenúť obdobie, keď pľúca zničené vírusom nedokázali vymieňať kyslík. Rozvoj kontinuálnej podpory obehu, kontinuálne metódy náhrady obličiek, pečene, invazívne monitorovanie obehu s novými liekmi pomáhajú dočasne nahradiť zlyhávajúce orgány. Nové lieky a nové technológie pomáhajú kriticky chorým pacientom absolvovať lepšiu a rýchlejšiu menej invazívnu diagnostiku, keď súri čas. Významná je rýchla biochemická a hemokoagulačná diagnostika (niekoľko minút po odobratí vzorky krvi) priamo pri lôžku pacienta. Umožňujú rýchle rozhodovanie a vedú ku záchrane zdravia, predĺženiu života. Napriek pokroku v medicíne, personál je denne konfrontovaný s faktom, že nie sme nesmrteľní.
Nové typy mini invazívnych operácii sa realizujú aj u ťažko chorých, ktorí by nezvládli operačnú traumu. Pokrok v anestéziológii, rozsiahle monitorovanie vitálnych funkcií počas celého operačného výkonu u pacienta v anestézii je sofistikovanou činnosťou a anestéziu robí bezpečnejšou. Aj seniori, pacienti so závažnými komplikujúcimi ochoreniami podstupujú rozsiahle operácie v anestézii s menším množstvom komplikácií.
Sú dnes ľudia opatrní a starajú sa o svoje zdravie ?
Ľudia sú v mnohom nepoučiteľní. Áno, chcú byť zdravší, krajší, vlasatí, chudí, svalnatí … Žiaľ, nedostatok rešpektu voči prírode, k vlastnému organizmu, ale aj voči sebe navzájom sa odráža v ignorovaní základných biologických pravidiel, viere k zázračným prípravkom a metódam, nedôvere voči klasickej medicíne. Nedostatok pokory a agresia neraz končia tragédiami. Tragédiám lekár a personál nemôže zabrániť, spoločne môžeme zmierniť utrpenie a bolesť, ktorú tragédia prináša.
Osveta o prevencii robí veľa, ale stále platí, že mnoho chorôb je nevyliečiteľných, nemožno ich zastaviť. Ich priebeh moderná medicína spomalí, komplikácie sa oddialia alebo je priebeh choroby pre pacienta prijateľnejší.
O medicíne a jej schopnosti vyliečiť panuje mnoho mýtov, skutočnosť je taká, že len málo chorôb vieme definitívne zastaviť. „Smrť, ktorá je prirodzenou súčasťou kolobehu života, je pre mnohých vzdialená alebo extrémne neprijateľná. Je tu s nami. My sa jej denne sa je dívame do tváre, bojujeme s ňou a často prehrávame“.
Patrí tento medicínsky odbor medzi najťažšie?
Ťažký a predsa krásny. Poslední polyhistori v medicíne sú anestéziológovia. Musia ovládať základné, ale aj rozšírené vedomosti zo všetkých medicínskych disciplín, lebo vo všetkých prebiehajú urgentné situácie na pomedzi života a smrti. Pacient s ktoroukoľvek chorobou môže potrebovať anestéziu.
Anestéziológ nepracuje sám, je súčasťou tímu, ktorý musí byť zohraný, erudovaný medicínsky a klinicky. Zbehlý a vzdelaný v moderných diagnostických a terapeutických metódach a technológiách. Aj najslabší článok tímu by mal dosahovať vysoký priemer potrebných schopností. Na OAIM sa za pár minút zmieša dohromady dráma, komédia, život a smrť, tím musí byť na všetko pripravený a riešiť. Zvládať klinické príznaky, automaticky vykonávať resuscitáciu všetkých orgánov, realizovať včasnú náhradu životných funkcií – umelú pľúcnu ventiláciu, dialýzu, vedieť vyhodnocovať komplexné monitorovanie a diagnostické metódy – biochémiu, koaguláciu. Orientačne urobiť USG priamo pri lôžku pacienta. Na dlhé váhanie nie je čas. Celý tím musí byť stotožnený s riešením a postupmi, aby bol efektívny, účinný pre pacienta a určujúci pre personál. Najdôležitejšou súčasťou tímu sú vzdelané a odhodlané sestry. Lekár dokáže a musí urobiť rozhodnutie, ale jeho realizácia je na sestrách. Svoj podiel majú praktické sestry, sanitári. Všetci obklopujú pacienta v jeho najvážnejšej chvíli, aby ani na chvíľu neostal sám.
Čo zanechal COVID
V COVID období bolo aj v tejto nemocnici, rovnako na celom svete OAIM kľúčové pre boj s pandémiou. Veľmi urputne sa bojovalo o každého pacienta, pričom ich prúd sa zdal nekonečný. Lekári a sestry boli na pokraji svojich síl, ale nevzdávali sa. Mnohí z nich medicínsky a ľudsky vyrástli, iní vyhoreli a kolektív opustili. Do praxe sa široko zaviedlo využívanie režimov umelej pľúcnej ventilácie. Lekári ostatných oddelení v nemocnici stratili ostych pred touto metódou a naučili sa ju využívať. Mnohému sa personál naučil, nielen o chorobe, infekcii ale aj o sebe.
Komunikácia s príbuznými.
Komunikácia s blízkymi chorého je na OAIM osobitnou činnosťou. Práca s rodinnými príslušníkmi pacientov, ktorí sa ocitli na pokraji života a smrti je náročná. Tejto problematike sa venovala vždy veľká pozornosť. Rozhovory o chorobe blízkeho o využívaní metód sú často dlhé, ťažké a pravdivé. Pri odovzdávaní služieb sa vždy hovorí aj o tom, čo a ako povedať príbuzným o ich kriticky chorom blízkom človeku. Neraz sa presne určí, kto a ktoré citlivé informácie bude s príbuznými zdieľať. Podobne ako medicínsky aj komunikačne tím ťahá za jeden povraz. Komunikácia s príbuznými je náročná nielen na empatiu, ale aj na formu, ako správne podať a vysvetliť sofistikované informácie o chorobe, prístrojoch na podporu životných funkcií, o náročnej ošetrovateľskej starostlivosti o kriticky chorého a zároveň oznámiť najhoršiu správu o ich blízkom.
Popularita odboru
V minulosti sa odbor anestéziológia a resuscitácia javil ako nepopulárny. Spájali ho s predstavou starostlivosti o umierajúcich. Dnes veľa mladých lekárov inklinuje k urgentnej a intenzívnej medicíne. Chcú byť pri tom, keď sa rozhoduje o živote. Vidia, ako veľa treba urobiť, aby sa zachránil pacient, alebo sa posunul aspoň o jeden malý krôčik k pozitívnemu výsledku. Na druhej strane skoro pochopia, ako málo stačí, aby nastal koniec. Je to výzva, ku ktorej vzhliadajú mnohí mladí ľudia, ktorí sa chcú stať lekármi a sestrami. Tento obor je o podstate bytia, o možnosti rukolapne sa podieľať na boji o prežitie, byť na pomyselnej čiare medzi životom a smrťou. Atestácia z odboru sa môže vykonať už po 5 rokoch. Pre mnohých je to len štartovacia čiara. Vývoj lekára a sestry, tak ako v každom odbore, je individuálny. Nie každý je univerzálny. Niektorí inklinujú k anestéziológii a niektorí k intenzívnej medicíne. Niektorí zdupkajú za jednoduchším odborom. V medicíne je v každom odbore chlieb o dvoch kôrkach, iba iná kvalita stresu.
Príbehy z OAIM
Prvý sa týka dopravnej nehody a intenzívnej medicíny.
,Auto sa zrazilo s traktorom a zdemolovalo autobusovú zastávku. Až po odtiahnutí auta sa našlo telo ženy. Združené poranenie mozgu, hrudníka, pľúc, srdca, chrbtice. Zlomeniny dlhých kostí oboch končatín. Prijali sme ju pre šok z vykrvácania, opakovane sme ju oživovali. Kriesená. V prvých troch hodinách sme podali 30 krvných prevodov… Nasledovala operácia, ďalšie kriesenie, krvné prevody a pokračujúce krvácanie a nemerateľný krvný tlak… zdalo sa nám, že je to márna liečba. Náš tím bol zúfalý, boli sme vyčerpaní fyzicky aj psychicky. Nahlas bola vyslovená otázka, ktorá nás všetkých strašila v podvedomí… Pokračujeme má to ešte význam, veď je mŕtva?
Po týždňoch v umelom spánku, niekoľkých náročných operáciách, početných život ohrozujúcich komplikáciách, pani svoju smrť prežila. Po roku prišla s manželom na návštevu. Najväčší problém pre manžela bol, že má nepeknú jazvu na nohe.
Druhá príhoda väčšinu rozosmeje. Týka sa anestéziológie. V 90 rokoch minulého storočia, čo nebolo tak dávno. Operácia katarakty sa nerobila v jedno dňovej starostlivosti ako dnes. U veľmi chorých alebo u veľmi starých ľudí, sa automaticky indikovala celková anestézia. Z obavy, že pacient nebude dobre dýchať a nedokáže nepohnute ležať. Samotná anestézia mala významný vplyv na priebeh hospitalizácie seniorov, predlžovala ju, komplikovala pooperačný priebeh. Dnes sa operácia katarakty robí v drvivej väčšine v lokálnej anestézii v jednodňovom režime.
Babička mala 90 rokov a šedý zákal. Dlho videla, ale zrak sa zhoršoval. Museli ju vodiť, kŕmiť, čítať. Bála sa narkózy, odmietala operáciu. Nakoniec po dohovore lekárov ju príbuzní prehovorili, že ráno príde do nemocnice, výkon sa odohrá v lokálnej anestézii a večer ide domov. Nachystala sa ako na smrť. Posledné pokyny dala o svojom skone a čo po smrti. Odišla do nemocnice ako na popravu. Šošovku bez komplikácií vymenili v miestnom znecitlivení. Večer babička prišla domov. Po sňatí obväzu, videla a vykrstila zaťa, že má špinavú košeľu, dcéru, že zle utiera prach a podivila sa, že vnučka, má vrásky.
Ďakujeme celému tímu Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny za možnosť nahliadnuť do ich každodenného pracovného života a pani prednostke MUDr. Ľubomíre Romanovej, PhD. za zodpovedanie našich zvedavých otázok a pomoc s textom.
