Svetový deň obličiek 2024: Pacientka Tina chodí na dialýzu už 28 rokov. ,,Síce nemôžem žiť bezstarostne ako zdravý človek, ale dialýzou život nekončí.“

Svetový deň obličiek 2024: Pacientka Tina chodí na dialýzu už 28 rokov. ,,Síce nemôžem žiť bezstarostne ako zdravý človek, ale dialýzou život nekončí.“

Ľudovo ich nazývame ľadviny, v tradičnej čínskej medicíne sú označované za prameň života. Ich hlavnou úlohou je čistenie krvi od odpadových látok, produkcia dôležitých hormónov,  či udržiavanie stáleho vnútorného prostredia i objemu celkovej vody v organizme. 14. marec je Svetovým dňom obličiek,  dňom zameraným na zvýšenie povedomia o tomto párovom orgáne, na najmodernejšie informácie z diagnostiky a liečby. Aj odborníci z prešovskej nemocnice potvrdzujú, že chronické ochorenia tohto dôležitého a citlivého orgánu vedia výrazne narušiť kvalitu života. O tom, ako život s chorými obličkami vyzerá, sa podelila pacientka Tina, ktorá na dialýzu chodí už 28 rokov.

Podľa portálu Národného centra zdravotníckych informácií bolo s ochorením obličiek na Slovensku v roku 2022 sledovaných vyše 152 tisíc pacientov. Medzi časté typy ochorenia obličiek patria najmä infekcie močových ciest, obličkové kamene  a  chronické ochorenie obličiek.

S infekciou močových ciest sa stretne takmer každý z nás. Za nepríjemné štípanie, nutkanie na časté močenie aj keď močový mechúr nie je plný, zápalové reakcie a dráždenie slizníc môžu baktérie, ktoré sa dostali do močového traktu. Ak sa zápal prenesie až na obličky, môžu sa objaviť aj závažnejšie príznaky ako horúčka, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha či chrbta. Pri týchto prejavoch je nevyhnutné ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

Obličkové kamene trápia štatisticky viac mužov ako ženy, najčastejšie postihuje ľudí  v rozmedzí od 30 do 50 rokov, nezriedka aj v nižších vekových kategóriách, napríklad aj u detí. Tendencia je u všetkých vekových skupín stúpajúca, čo súvisí aj so zmenou životného štýlu – z aktívneho na sedavý, vplyvom nevhodnej stravy, zníženého pitného režimu a ostatných faktorov, ktoré vedú v konečnom dôsledku k vzniku urolithiázy. V počiatočnom štádiu sa v obličkách a močovom mechúre tvorí piesok, z ktorého môžu neskôr vzniknúť močové kamene rôznej veľkosti, nie zriedka dosahujúce aj niekoľko centimetrov. ,,V našej nemocnici sa liečbou močových konkrementov venujeme už niekoľko desiatok rokov. Ako jediná nemocnica v prešovskom kraji, poskytujeme komplexnú liečbu, od diagnostiky cez samotnú operačnú liečbu, ktorej výsledkom je „stone-free“ stav močových ciest,“ hovorí námestník riaditeľa pre chirurgické odbory FNsP J. A. Reimana MUDr. Rudolf Ilčin. ,,Postupom času sa liečba čím ďalej, tým viac odkláňa od otvorených, k miniinvazívnym operačným postupom. Na oddelení urológie disponujeme komplexným moderným vybavením k liečbe močových konkrementov všetkých veľkostí. Za najčastejšiu operáciu je považovaná URS (ureterorenoskopia) a RIRS (retrográdna intrarenálna chirurgia), menej časté je ESWL (šetrná metóda, ktorou sa dajú rozbiť močové kamene zvonka pomocou rázových vĺn) , alebo metódou PCNL,“ dodáva skúsený odborník.

Závažnými stavmi bývajú zväčša chronické ochorenia obličiek. V počiatočnom štádiu častokrát nemávajú žiadne príznaky. Svoje o tom vie aj Tina, najdlhšie dialyzovaná pacientka v Prešove, ktorej problémy s obličkami začali v štrnástich rokoch veľmi nenápadne –  miernymi opuchmi očí, neskôr aj nôh. Vysoký odpad bielkovín v moči a ďalšie vyšetrenia potvrdili smutný verdikt – autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobilo, že jej vlastné telo obličky odvrhlo. Po troch rokoch od stanovania diagnózy bola dialýza pre Tinu nevyhnutnosťou, stávalo sa, že jej telo zadržalo naraz aj 20 litrov vody. „Život človeka s chronickým zlyhaním obličiek prináša veľa komplikácií, odopierania a sebadisciplíny. Dialýza trikrát do týždňa, stráženie si draslíka, ktorého nízke alebo vysoké hodnoty sú pre nás, dialyzovaných pacientov nebezpečné, obmedzený pitný režim, neustály boj s hraničnými  hodnotami železa či vápnika, vysoký krvný tlak a častá únava,“ vysvetľuje dnes 45-ročná Tina s čím všetkým sa musí pacient trpiaci  na zlyhanie obličiek vysporiadať.

Nádejou pre ľudí s podobnou diagnózou je transplantácia obličky. Tina sa tej svojej dočkala prvýkrát v 21 rokoch,  žiaľ, jej telo ju neprijalo. „Druhú obličku mi transplantovali o dva roky neskôr. Po siedmich mesiacoch však operatéri museli vybrať aj tú, výsledky v moči ukazovali vysoké odpady bielkovín a hrozili ďalšie komplikácie.“ V súčasnosti ostáva jedinou Tininou možnosťou spomínaná dialýza, lieky a mnohé vyšetrenia. Na otázku, aké najväčšie obmedzenia vníma v súvislosti so svojím ochorením, optimisticky hovorí: „Síce nemôžem žiť tak bezstarostne ako zdravý človek, chodiť plnohodnotne do práce či plánovať dovolenku kdekoľvek bez toho, aby som ako prvé musela riešiť dostupnosť dialyzačného strediska, ale dialýzou život nekončí.  Človek viac musí počúvať svoje telo, nestresovať ho zbytočne a dodržiavať určitý režim. Vždy existujú závažnejšie diagnózy.“

14. marec je vyhlásený za Svetový deň obličiek, preto nepodceňujme ich dôležitosť a starajme sa o ne. Neprospieva im chlad, veľa soli a cukru, nedostatok tekutín, vitamínov a minerálov, nezdravá strava, odkladanie vyprázdňovania močového mechúra či intenzívny dlhodobý strach a stres. Ako snáď pri všetkom, aj tu platí, že najdôležitejší je zdravý životný štýl a prevencia.

 

Fotogaléria